35. - Nìkotre prefiksy

prefiks m Vorsilbe, Präfix; zmys³ m Sinn; nìkajki pron irgendein; wa¾ny adj wichtig; woznam m Bedeutung; dowujasniæ ip erklären (bis ins Letzte); sæìhowacy adj folgender; wujasnjenje n Erklärung; wuknjacy adj Lernender; zestajany adj zusammengesetzt

1. Z prefiksami hod¼i so zmys³ nìkajkeho s³owa (zwjet¹a werba) modifikowaæ. Najwa¾ni¹e prefiksy w serb¹æinje su do-, na-, nad-, nje-, po-, pod-, -pøe,-pøi,-pøed, roz-, wo-, wob-, wot-, wu- a za-. Je æe¾ko, w¹itke woznamy dowujasniæ, wosebje hdy¾ so kombinuja; sæìhowace wujasnjenja k nìkotrym prefiksam pak wuknjacemu pomhaja, zestajane twórby rozumiæ a sam podobne tworiæ.

cilowy adj Ziel-; dypk m Punkt; wosebje adw besonders; kombinowaæ ip kombinieren; ideja f Idee; pøemyslowaæ ip nachdenken, überlegen; dopøemysliæ p überlegen (bis zum Ende); doskónèny adj endgültig; mìnjenje n Meinung; stworiæ p bilden, schaffen

2. do woznamjenja husto, zo so èin wotmìje haè k nìkajkemu cilowemu dypkej; na pø. èitam knihu, ale njejsym ju doèita³ (= haè do kónca èita³); sym list wèera zapoèa³ pisaæ, a d¼ensa sym jón dopisa³ (= haè do kónca pisa³); wón wo tutej ideji pøemysluje, ale njeje sej to hi¹æe dopøemysli³ (= njeje sej doskónène mìnjenje stwori³).

nahromad¼iæ p anhäufen, ansammeln; napisaæ p schreiben; zbìraæ ip sammeln; nazbìraæ p sammeln; hromada f Haufen; nad¼ì³aæ p erarbeiten (daß etwas entsteht); wobmjezowanosæ f Beschränktheit; skutkowaæ ip wirken; nabiæ p anschlagen (Tasse), verprügeln; kombinacija f Kombination, Verbindung; subjekt m Satzgegenstand, Subjekt; namìæ so p 1. sg namìju so überdrüssig sein (mit 2.); nabìhaæ so p laufen (bis zum Überdruß); nad¼ì³aæ so p arbeiten (bis zum Überdruß)

3. na woznamjenja husto, a) zo nì¹to pøez èin nastanje abo nahromad¼i, na pø. sym tebi list napisa³ (= dóstanje¹ jón), sym hribow nazbìra³ (= wid¼i¹ hromadu hribow), wón d¼ì³a a d¼ì³a, ale nièo njenad¼ì³a; b) wobmjezowanosæ skutkowanja ka¾ nìmsce an, na pø. ¹alka je nabita, ale nic rozbita.

W kombinaciji ze so wone woznamjenja, zo je so subjekt èina namì³, na pø. sym so nabìha³ (= njecham wjace bìhaæ), wonej stej so nad¼ì³a³oj (= njechatej wjace d¼ì³aæ).

wobmjezowaæ ip beschränken, begrenzen; mjeñ¹i adj kleiner, geringer; intensita f Intensität; chwilka f Weilchen; posed¼eæ p sitzen (eine Zeitlang); pobachtaæ p schwätzen (ein Weilchen)

4. po woznamjenja husto wobmjezowanje èina na mjeñ¹u intensitu abo krótki èas, na pø. smy tam chwilku \Red{posed¼eli a pobachtali.}

wuwiæ p entwickeln; napinaæ ip anstrengen; pøenapinaæ p überanstrengen; smìr m Richtung; wotpowìdowaæ ip entsprechen; pøeskoèiæ p überspringen

5. pøe woznamjenja husto a) pøewulke wuwiæe èina, na pø. Njepøenapinaj so; b) smìr pøez nì¹to, na pø. hrjebju pøeskoèiæ a wotpowìduje we wobìmaj zmys³omaj husto nìmskemu über ( sich überanstrengen, \Red{überspringen}.

maksimalny adj maximal; rozwjeseliæ p freuen (äußerst stark); zajac m Hase; rozæìkaæ p fliehen (in alle Richtungen)

6. roz woznamjenja husto a) maksimalne wuwiæe èina, na pø. wón so rozwjeseli, jako ju wuhlada b) skutkowanje èina do w¹ìch smìrow w¹itke zajacy su rozæìkali.

zbìrka f Sammlung; wudospo³niæ p vervollständigen; nósnik m Taschentuch; wuæahnyæ p herausziehen; wotmìwaæ ip abhalten (Veranstaltung); doni¾ konj solange, bis (mit Verneinung); wuèerpany adj erschöpft; wurejowaæ so p tanzen (bis zum Umfallen)

7. wu woznamjenja husto a) docpìæe wuslìdka, na pø. smy zbìrku wudospo³nili, b) smìr z nìèeho won, na pø. nósnik ze zaka wuæahnyæ.

W kombinaciji ze so wone woznamjenja, zo je so èin wotmìwa³, doni¾ njeje subjekt wuèerpany, na pø. woni su so wurejowali (= doni¾ wjace njejsu mocy mìli) a wotpowìduje nìmskemu typej sich ausweinen, \Red{sich austoben}.

znièenje n Vernichtung; zabiæ p erschlagen; morwy adj tot; nutø adw hinein; zastupiæ p eintreten; zapoèatk m Anfang; bórzomny adj baldig zap³akaæ p losweinen, anfangen zu weinen ; zasmjeæ so p auflachen, auflachen ; wopaèny adj falsch (unrichtig); zab³ud¼iæ so p sich verirren ; zaspaæ p verschlafen

8. za woznamjenja a) doskónèny rezultat, husto znièenje objekta, na pøik³ad nìkoho zabiæ (= zo je morwy), b) smìr do nìèeho nutø, na pø. do stwy zastupiæ, c) zapoèatk (zwjet¹a te¾ bórzomny kónc) èina, na pø. zap³akaæ, so zasmjeæ.

Zwjet¹a w kombinaciji ze so mó¾e wone woznamjenjeæ, zo ma èin wopaèny rezultat, na pø. sym so zab³ud¼i³ (= njewìm nìtko, hd¼e sym), wón je zaspa³ (= je pøedo³ho spa³) a wotpowìduje nìmskemu typej sich versprechen.

naèiniæ p antun; wotpaliæ p abbrennen; bìh m Lauf; znowa adw erneut; dopokazaæ p beweisen; wina f Schuld; zalìzæ p einsteigen, hereinkriechen; wotnjesæ p davontragen; pospaæ p kurz schlafen ; wuspaæ so p ausschlafen; skrótka adw kurz; pøerìèeæ p überreden; zaspìwaæ p singen; wopiæ so p sich betrinken ; pøewod¼iæ p begleiten; nastró¾iæ so p erschrecken; pjekarnja f Bäckerei; wupomhaæ p aushelfen; pøenapinaæ so p sich überanstrengen ; narosæ p wachsen; pøeæahnyæ p umziehen; wotpadaæ p abfallen; zapisaæ so p sich verschreiben ; medicina f Medizin; najìsæ so p sich satt essen ; cy³y adj ganzer; tekst m Text; dostudowaæ p bis zum Ende studieren ; pøespaæ p durchschlafen ; najìsæ so p sich sattessen ; narìèeæ p ansprechen; wudaæ p ausgeben; rozhoriæ so p sich aufregen ; prawowka f Urgroßmutter; prawnuk m Urenkel

9. Te¾ substantiwy mó¾a so z prefiksami zwjazaæ, jich zmys³ so tohorunja zmìni, pøirunuj: wowka, ,die Großmutter`, ale prawowka, ,die Urgroßmutter`, wnuk ,der Enkel`, ale prawnuk ,der Urenkel`.

Zwuèowanja/Übungen

Pøe³o¾!

1. W bìhu jeno¾ 85 lìt so mìsto Budy¹in ¹tyri króæ wotpali, a to w lìtach 1634, 1686, 1709 a 1720. 2. Stajnje pak so mìsto znowa natwari. 3. Policist je paduchej winu dopokaza³. 4. Paduch bì do wobchoda zalìz³ a je chcy³ serbske gramatiki wotnjesæ. 5. Pìtr je jeno¾ skrótka pospa³, wón so njeje wuspa³. 6. Irena je Marju pøerìèa³a, sej hromad¼e z njej jedyn spìw zaspìwaæ. 7. D¼ìd durje zaèini, zo njebychu waki zalìzli. 8. Toma¹ bì so tak wopi³, zo dyrbje¹e Jan jeho domoj pøewod¼iæ. 9. Wuèerka tak wótøe zarjeji, zo so ¹ulerjo nastró¾ichu. 10. D¼ensa smìm w pjekarni wupomhaæ. 11. Pjekarka je chora, dokel¾ je so pøenapina³a. 12. Holca je tak spì¹nje narost³a, zo je jeje drasta hi¾o zaso pøema³a.

13. Er hat sich verschrieben, und muß deshalb alles noch einmal abschreiben. 14. Martin hat Medizin studiert, jedoch nicht bis zum Ende. 15. Ich habe mich an Fleisch sattgegessen. 16. Ich konnte die ganze Nacht durchschlafen. 17. Der Schüler hat sich den Text nicht durchgelesen. 18. Ich muß abnehmen, denn ich wiege 88 Kilogramm! 19. Wie habt Ihr (zwei) Euch kennengelernt? Wer hat wen angesprochen? 20. Jana regt sich immmer auf, wenn ihre Tochter zu viel Geld ausgibt. 21. Heute morgen hat der Vater verschlafen. 22. Ich habe den Text des Liedes noch nicht gelernt, ich muß ihn noch ablesen. 23. Gestern habe ich das alte Auto verkauft. 24. Es war auch sehr alt, denn einige Teile fielen schon ab. 25. Die Familie ist umgezogen. 26. Was hast Du mir angetan?

Vorige Lektion Nächste Lektion Deutsch-sorbisches Wörterbuch Sorbisch-deutsches Wörterbuch Inhalt